DETSKá noha - časť 1.

Vo svojej praxi sa stretávam často s otázkami typu: „Kedy máme kúpiť prvé topánky?“, „Kedy je vhodná doba prvýkrát obuť dieťa?“, „Aké topánky sú vhodné pre moje dieťa?“
Keď chceme poznať správnu odpoveď, musíme sa najprv pozrieť na nohu ako takú. Na jej vývoj, zapojenie do pohybového programu dieťaťa. Na začiatok si pomôžem výrok dcéry známeho doktora Lewita, Clary-Marie Heleny Lewitovej:
„Načo sme dostali nohy? Ohmatávajú svet ako ruky, poznávajú ho, uchopujú ho, chápu ho. Orientujú nás, reagujú, pohybujú nás priestorom. Sú nám oporou, nesú nás životom. Tento dar môžeme rozvinúť iba vtedy, ak dáme nohám od začiatku priestor k pohybu, možnosť zbierať podnety(hmatové, termické), možnosť a čas ich spracovať. Učme sa dobre pozorovať deti: z ich reakcií, chovania poznávame, či majú podmienky(priestor, pohyb, podmienky, čas)primerané: ani príliš, ani málo náročné.
V týchto pár vetách je vystihnutá podstata. Poďme si to hlbšie rozobrať.
Do veku 6 mesiacov je noha úchopovým orgánom. Až v treťom trimenone sa noha stáva súčasťou opornej funkcie dolnej končatiny. V 8.mesiaci začína dieťa štvornožiť a postupne sa stavia. Najprv s oporou(popri nábytku) a neskôr aj v priestore. Keď sa vrátim ešte k tomu 8.mesiacu, je veľmi dôležité si uvedomiť, že štvornožiace dieťa by malo byť bosé. Je nevhodné, aby sme ho v tomto období obúvali, aj keď sa snaží kdekoľvek postaviť. Pri štvornožení totiž dochádza k zapojeniu svalov plosky nohy a tým vytvára správne podmienky pre aktiváciu svalov chodidla. Keď takéto dieťa obujeme, ochudobníme ho o túto aktiváciu. Okrem iného mu aj narušíme správny stereotyp štvornoženia, čo môže neskôr viesť aj k nesprávnemu steraotypu vertikalizácie(postavovania) a samotnej chôdze. Neberme deťom možnosť voľného pohybu, pohybu naboso, možnosti objavovať a spoznávať rôzne povrchy a priestory. Toto všetko má veľký význam pre ich rozvoj a to nielen motorický ale aj mentálny.
Dieťa musí vedieť chodiť naboso aby neskôr dokázalo správne chodiť obuté. V dnešnej dobe je pre nás obuv dôležitá, ale hlavne z hľadiska ochrany chodidla. Aj keď tým popudím veľkú časť odbornej verejnosti, myslím si, že v domácom prostredí netreba dieťa obúvať. Reči o nedostatku podnetov na rovnej podlahe sme už čítali a počuli, ale zamyslime sa, koľko času naše dieťa strávi na nohách. V domácom prostredí naše deti väčšinu času trávia na zemi – v sede, na štyroch a podobne. V tom malom priestore nemajú veľa možností na plnohodnotný pohyb. Doprajme im dostatok podnetov, rôzne povrchy, nech majú možnosť poznávať a rozvíjať sa.
Na záver ešte čosi o správnom výbere topánok aspoň pár vetami. Keď už dieťaťu kupujete topánky, zamerajte sa na to, aby boli mäkké, ohybné vo všetkých smeroch a ľahké. Nechajte deti pobehať si v tých topánkach po predajni, aby ste videli, ako na ne reagujú. Pozorujte ich a všímajte si rozdiely medzi bosým chodením a chodením v topánkach. Pokiaľ vidíte minimálne rozdiely, sú to určite vhodné topánky pre vaše dieťa. Nehľadajte ortopedické